Divožienky

     Možno kvôli tomuto pocitu by som chcela fajčiť. Mať proste na háku by bolo pre zmenu také strašne pekné. Namiesto toho mám pocit ako keby som mala na pleciach zavalenú celú ťarchu sveta. Sťa by ten slávny Emil Boleslav Lukáč. Vždy som sa skôr pokladala za Jána Smreka a jeho vitalistické dievča v rozkvete. Veď predsa nie je nič krajšie na svete ako mladé dievča v rozkvete! Chcela by som ráno vstať a netrápiť sa. Len sa obliecť a ísť si čakať električku. Večer by som chcela padnúť bezmyšlienkovite do postele a mať na háku...
     Chcela by som, aby bolo všetko lážo-plážo-voďáro. Život aby bol pierko, aj keď človek nemá 8 rokov. A hlavne aby mi na nose viseli jedny ružovo-ružové poriadne veľké okuliare. Nu ale nie každý dostane to, čo chce...
     Rada by som niekde vytiahla dedkovu starú fajku, napachala by som do nej už niečo (v lepšom prípade tabak) a podpálila. Prehrabala by som staré veci a našla niečo štýlové - nejaký starý trench coat, pra-dedkov klobúk, kravatu, ceruzkou na oci by som si bajúz namaľovala a v kľude by som chodila po dome ako taký debil a bafkala si z fajky. :)
     Samozrejme je jasné, že v určitom momente by na mňa zazeral pes. Totiž ona nemá rada dym, vadí jej aj horiaca sviečka. Ďalší jednoduchý spôsob ako sa jej zbaviť. A potom je tu tiež moment, kedy zazvoní poštárka a zadusí sa od smiechu... Ale byť "Kolombom" aspoň na pár hodín by mohla byť skvelá zábava. Tak čo? Kto ma pozve na maškarný? :))